Masaker alavitskej menšiny v Sýrii sa musí vyšetriť ako vojnový zločin

TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
3. APRÍLA 2025
  • Milície napojené na sýrsku vládu úmyselne zabíjali civilistov z alavitskej menšiny.
  • Sýrska vláda musí zabezpečiť nezávislé a účinné vyšetrovanie týchto vrážd a ďalších vojnových zločinov a vyvodiť zodpovednosť voči páchateľom.
  • Na ukončenie cyklu beštiálnych zločinov je zásadné odhaliť, čo sa skutočne stalo, dosiahnuť spravodlivosť a zabezpečiť odškodnenie preživších a pozostalých.

Amnesty International vyzýva sýrsku vládu, aby zabezpečila vyvodenie zodpovednosti voči páchateľom vlny masových vrážd alavitských civilistov a civilistiek v pobrežných oblastiach krajiny. Organizácia vládu zároveň vyzýva, aby okamžite prijala opatrenia, ktoré zabezpečia, že žiadna osoba ani skupina nebudú terčom útokov na základe príslušnosti k etnicko-náboženskej skupine.

Amnesty International získala informácie o tom, že milície napojené na sýrsku vládu zabili 8. a 9. marca 2025 v pobrežnom meste Banias viac ako 100 ľudí. Organizácia skúmala 32 vrážd, na základe čoho dospela k záveru, že išlo o úmyselné nezákonné konanie zamerané na menšinovú sektu alavitov.

Zo svedeckých výpovedí vyplýva, že ozbrojení muži sa ľudí, ktorých zabili alebo sa im vyhrážali, pýtali, či sú alaviti. V niekoľkých prípadoch ich údajne obviňovali z konania bývalej vlády na základe toho, že bývalý prezident Asad pochádza z alavitskej menšiny. Úrady donútili rodiny obetí pochovať svojich blízkych v masových hroboch bez toho, aby mohli vykonať náboženské alebo akékoľvek verejné obrady.

Páchatelia týchto brutálnych masových vrážd musia niesť zodpovednosť za svoje činy

„Páchatelia tejto desivej vlny brutálnych masových vrážd musia niesť zodpovednosť za svoje činy. Dôkazy, ktoré sme zozbierali, naznačujú, že milície napojené na vládu sa pri hrozných odvetných útokoch zámerne zameriavali na civilistov a civilistky z alavitskej menšiny. Ľudí pritom chladnokrvne strieľali z bezprostrednej blízkosti. Počas dvoch dní úrady nezasiahli, aby zastavili zabíjanie. Pri vybavovaní si účtov medzi bojujúcimi stranami platí najvyššiu cenu opäť sýrske civilné obyvateľstvo.

Úmyselné zabíjanie civilistov či bojovníkov, ktorí sa vzdali, boli zajatí alebo zranení, je vojnový zločin. Medzinárodné spoločenstvo musí zabezpečiť rýchle, nezávislé, efektívne a nestranné vyšetrovanie obvinení z nezákonného zabíjania a vyvodiť zodpovednosť voči páchateľom zločinov podľa medzinárodného práva.

Sýrčania a Sýrčanky viac ako desať rokov trpeli závažným porušovaním ľudských práv a beštiálnymi zločinmi masových rozmerov zo strany Asadovej vlády a ozbrojených skupín. Najnovšie masakre alavitskej menšiny ďalej zhoršujú situáciu v krajine poznačenej stále nezahojenými ranami minulosti. Je veľmi dôležité, aby nové štátne orgány zabezpečili spravodlivosť pre obete a preživších týchto zločinov a odhalili, čo sa skutočne stalo. Iba tak dajú najavo, že nebudú opakovať chyby minulosti ani tolerovať útoky voči menšinám. Bez vyvodenia spravodlivosti hrozí, že Sýria sa vráti do bludného kruhu krutostí a krviprelievania,“ uviedla generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard.

Odvetné útoky voči príslušníkom alavitskej menšiny

Dňa 6. marca 2025 ozbrojené skupiny napojené na bývalú vládu pod vedením prezidenta Baššára al-Asada podnikli viacero koordinovaných útokov na bezpečnostné a vojenské objekty v pobrežných provinciách Latakia a Tartús. Ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra s podporou spriaznených milícií spustili protiútok, ktorý viedol k výraznej eskalácii násilia. Dňa 8. marca úrady oznámili, že opäť získali kontrolu nad všetkými zasiahnutými oblasťami.

V nasledujúcich dňoch milície napojené na súčasnú vládu úmyselne zabíjali civilistov a civilistky z alavitskej menšiny v pobrežných mestách a dedinách. K vraždám došlo aj v meste Banias, kde sa podobný masaker uskutočnil aj v roku 2013.

Prezident Ahmad aš-Šará 9. marca uviedol, že voči páchateľom vyvodí zodpovednosť. Prezident zriadil výbory na vyšetrenie udalostí a udržanie občianskeho mieru. Hoci zriadenie vyšetrovacieho výboru je pozitívnym krokom, orgány musia zabezpečiť, aby mal mandát, právomoci, odborné znalosti a zdroje na účinné vyšetrenie vrážd. To zahŕňa prístup k svedkom, rodinám obetí a možnosť poskytnúť im ochranu, ako aj prístup k hromadným hrobom a priestor na vykonanie forenznej analýzy a dostatok času na vyšetrovanie.

Rozhovory so svedkami potvrdzujú etnicky motivované násilie

Amnesty International uskutočnila rozhovory so 16 ľuďmi vrátane piatich obyvateľov mesta Banias, siedmich ľudí, ktorí žijú v iných obciach na pobreží, dvoch ľudí žijúcich v iných častiach Sýrie a dvoch ľudí žijúcich mimo Sýrie.

Investigatívne laboratórium Amnesty International, ktoré skúma postup aktérov a dokumentuje prípady porušovania ľudských práv v krízových situáciách, overilo deväť videozáznamov a fotografií, ktoré autori zdieľali s výskumným tímom Amnesty alebo zdieľali na sociálnych sieťach v období od 7. do 21. marca 2025. Amnesty okrem toho vykonala analýzu zbraní a satelitných snímok. Deväť svedkov vrátane piatich obyvateľov mesta Banias uviedlo, že milície napojené na vládu úmyselne zabili medzi 8. a 9. marcom 32 ich príbuzných a susedov vrátane 24 mužov, šiestich žien a dvoch detí. Až 30 z 32 obetí milície zabili vo štvrti al-Qusour v meste Banias. Amnesty International uskutočnila aj rozhovor so zdravotníckym pracovníkom v meste Banias.

Respondenti v rozhovoroch identifikovali svojich blízkych príbuzných a susedov a opísali, ako boli zabití. Organizácia získala aj mená 16 civilistov, ktorých príbuzní uviedli, že milície ich úmyselne zabili v Latakii a Tartúse.

Potom ako koncom januára 2025 Haját Tahrír aš-Šám (Hay’at Tahrir al-Sham, HTS) a spriaznené ozbrojené opozičné skupiny dobyli Damask, dočasná vláda oznámila, že všetky ozbrojené frakcie rozpustí a začlení do vládnych ozbrojených síl. Tento proces údajne stále prebieha.

Podľa odhadov sa obeťami útokov stali stovky ľudí z alavitskej menšiny

OSN sa domnieva, že počet obetí útokov na sýrskom pobreží je oveľa vyšší ako 111 civilných obetí, ktorých smrť sa jej podarilo zdokumentovať v provinciách Tartús, Latakia a Hamá. Podľa Úradu vysokého komisára pre ľudské práva v mnohých zo zdokumentovaných prípadov išlo o „mimosúdne popravy, ktoré údajne vykonali na základe príslušnosti k sekte neidentifikované ozbrojené osoby, členovia ozbrojených skupín údajne podporujúcich bezpečnostné sily dočasných štátnych orgánov a zložky napojené na bývalú vládu“. Sýrska sieť pre ľudské práva (Syrian Network for Human Right, SNHR) zdokumentovala, že prevažne milície napojené na štátne orgány nezákonne zabili 420 civilistov a civilistiek (vrátane 39 detí) a odzbrojených bojovníkov (v právnickej terminológii tzv. hors de combat).

„Vláda musí zabezpečiť nezávislé a efektívne vyšetrenie udalostí a vyvodiť zodpovednosť voči páchateľom týchto hrozných vrážd. Okrem toho má vláda povinnosť preveriť dodržiavanie ľudských práv zo strany príslušníkov ozbrojených zložiek a milícií. Ak existujú prijateľné dôkazy o tom, že sa osoba dopustila závažného porušenia ľudských práv, vláda ju nesmie nechať v pozícii, z ktorej by mohla takéto porušenie zopakovať,“ doplnila Callamard.

Nezákonné zabíjanie civilistov vo štvrti al-Qusour v meste Banias

Štyria obyvatelia štvrte al-Qusour opísali, ako 7. marca 2025 počuli intenzívnu streľbu. Na druhý deň do štvrte vstúpili desiatky príslušníkov milícií napojených na súčasnú vládu. Následne začalo zabíjanie, ktoré pokračovalo do 9. marca.

Samira* v rozhovore s Amnesty International uviedla, že 9. marca okolo 10.00 hod. vtrhla do jej domu skupina ozbrojených mužov, ktorí strelou do hlavy zabili jej manžela. Jeden z mužov sa ich opýtal, či sú alaviti, a potom alavitov obvinil zo smrti svojho brata. „Prosila som ich, aby mi nezobrali [manžela]. Vysvetlila som im, že s vraždami, ktoré sa stali v minulosti, ani so smrťou jeho brata, nemáme nič spoločné,“ povedala Samira. Muži vzali jej manžela na strechu, kde mu povedali, že mu ukážu, ako alaviti zabíjali sunnitov. „Keď odišli, vyšla som na strechu a uvidela som jeho telo. Musela som ujsť, aby som si zachránila život, a prosila som suseda, aby telo môjho muža ochránil,“ doplnila Samira. Amnesty International preskúmala šesť záberov, na ktorých vidno telo Samirinho manžela v kaluži krvi s viditeľnou ranou na hlave.

Samira uviedla, že okrem jej manžela ozbrojenci zabili aj švagra a 70-ročného manžela jej susedy.

Keď sa môj otec otočil, strelili mu do chrbta

Ahmadovi* 8. marca okolo 11.00 hod. zatelefonoval príbuzný, aby mu oznámil, že do jeho domu vtrhli ozbrojení muži, ktorí zastrelili jeho 60-ročného otca. „Moja matka mi povedala, že skoro ráno vošli do nášho domu štyria ozbrojení muži. Ich prvá otázka bola, či sú [členovia mojej rodiny] alaviti,“ uviedol Ahmad. Muži začali biť Ahmadovho brata, jeho otec sa ich pokúsil zastaviť. „[Môjmu otcovi] prikázali, aby sa otočil… Keď tak urobil, ozbrojený muž mu strelil do chrbta, guľka mu vyšla vpredu z hrude… O 20 minút sa vrátili a vzali jeho telo,“ doplnil Ahmad. Amnesty International preskúmala video, na ktorom vidieť podlahu od krvi, ktorá podľa Ahmada patrila jeho otcovi.

Ahmad uviedol, že iný blízky príbuzný musel v prítomnosti ozbrojených mužov viackrát prehľadávať hromadu tiel v neďalekej nemocnici, kým sa mu podarilo nájsť telo svojho otca. Zdravotnícky pracovník potvrdil Amnesty International, že milície, SARC a tímy civilnej obrany priniesli desiatky tiel, ktoré boli uložené na hromadách v nemocnici v Baniase, väčšina mimo chladiacich zariadení márnice. Rodiny museli prehľadávať kopy tiel obetí, aby našli pozostatky svojich blízkych.

Obzrel som sa, ale moja rodina tam nebola

Saed* bol cez víkend na návšteve u svojich rodičov. Ráno 8. marca rodina počula výstrely a potom ticho. Až do nasledujúceho dňa si mysleli, že sú v bezpečí. Približne o 10.00 hod. vstúpila do budovy skupina ozbrojených mužov. Potom počuli výstrely. 

Saed uviedol: „Povedal som svojej rodine, aby ma nasledovala, a vybehol som smerom na strechu. Nasledovali ma. Keď som prišiel na strechu, obzrel som sa, ale [moja rodina] tam nebola… Potom som počul, ako sa ozbrojení muži pýtajú môjho brata, či sme alaviti alebo sunniti. Môj brat odpovedal roztraseným hlasom. Do rozhovoru vstúpil môj druhý brat, ktorý im povedal, aby si vzali čo chcú, ale nechali nás na pokoji. Potom som počul hlas môjho otca a potom to znelo, že ich odvádzajú dolu schodmi.“ Saed následne počul výstrely.

O niekoľko minút neskôr našiel Saed pri vchode do budovy zastrelené telá svojho 75-ročného otca a svojich bratov (31 a 48 rokov). Amnesty International preskúmala zábery, na ktorých vidno tri telá ležiace pred budovou, ktorá vyzerá ako obytná.

Svedkovia a svedkyne pre Amnesty International uviedli, že mnohí z mužov zapojených do zabíjania boli Sýrčania, ale boli medzi nimi aj cudzinci.

Podľa obyvateľov úrady nezasiahli, aby ukončili zabíjanie, ani neposkytli obyvateľom bezpečné cesty na útek pred ozbrojencami. Dvaja obyvatelia v rozhovore s Amnesty International uviedli, že v snahe nájsť bezpečné útočisko museli prejsť najmenej 15 km cez les. Tri ďalšie osoby uviedli, že ich jedinou možnosťou na útek bolo, keď ich nakoniec odviezlo auto HTS, bývalej ozbrojenej skupiny začlenenej do vládnych ozbrojených síl.

Videl som stovky mŕtvol

Sedem respondentov v rozhovore s Amnesty International uviedlo, že im alebo ich príbuzným úrady nedovolili pochovať rodinných príslušníkov zabitých v štvrti al-Qusour podľa náboženských obradov, verejne alebo na mieste, ktoré si sami vybrali. Namiesto toho boli telá hromadne pochované na prázdnom pozemku vedľa cintorína Sheikh Hilal v blízkosti štvrte.

Saed* uviedol, že bezpečnostné sily vykopali jamu na prázdnom pozemku vedľa cintorína a telá do nej naukladali. Ozbrojenci Saedovi nedovolili počas pochovávania fotografovať a zamietli prítomnosť ďalších členov rodiny. „Videl som stovky tiel. Keď som pochovával svojich bratov [10. marca], bol som sám. Mŕtvoly boli naukladané vedľa seba aj na sebe a nákladné auto ich zasypalo zeminou,“ uviedol Saed.

Investigatívne laboratórium Amnesty International overilo štyri fotografie z miesta, na ktorých sa vidno hroby označené neformálnym spôsobom. Satelitné snímky potvrdzujú, že pôda v tejto oblasti v štvrti al-Qusour bola prehrabaná medzi 8. a 10. marcom 2025.

Podľa medzinárodného humanitárneho práva by mali byť mŕtvi pochovaní, ak je to možné, v individuálnych hroboch a v súlade s náboženskými obradmi viery, ktorú praktizovali.

Amnesty vyzýva na vyšetrenie zločinov, vyvodenie zodpovednosti a ochranu obyvateľstva Sýrie pre ďalším násilím.

* Skutočné mená svedkov sme z dôvodu ochrany ich osobnej bezpečnosti utajili.

Viac noviniek