TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
10. októbra 2024
Amnesty International upozorňuje, že výzvy na evakuáciu, ktoré izraelská armáda vydala pre obyvateľstvo južných predmestí Bejrútu a južného Libanonu, boli neprimerané a v niektorých prípadoch dokonca zavádzajúce. Organizácia zdôraznila, že tieto výzvy nezbavujú Izrael záväzkov, ktoré mu vyplývajú z medzinárodného humanitárneho práva vrátane záväzku za žiadnych okolností cielene neútočiť na civilnú populáciu a prijať všetky dostupné opatrenia, aby minimalizoval civilnú ujmu. Podľa medzinárodného humanitárneho práva majú všetky strany konfliktu jasnú povinnosť prijať všetky dostupné opatrenia, aby sa pri útokoch vyhli ohrozeniu a zraneniu civilnej populácie alebo toto riziko aspoň minimalizovali. Splnenie tejto povinnosti zahŕňa účinné varovanie civilistov a civilistiek v zasiahnutých oblastiach pred tým, ako sa útoky uskutočnia, ak sa útokom v týchto oblastiach nie je možné vyhnúť.
„Varovania, ktoré izraelská armáda vydala obyvateľstvu Dahíje, husto obývaného južného predmestia Bejrútu, boli nedostatočné. Z našej analýzy vyplýva, že varovania, ktoré vydala izraelská armáda, nielenže obsahovali zavádzajúce mapy, ale boli vydané len krátko pred útokmi. V jednom prípade armáda vydala varovanie menej ako 30 minút pred útokom – uprostred noci, prostredníctvom sociálnych sietí, v čase, keď mnohí ľudia spali, boli offline alebo nesledovali sociálne siete.
Okrem toho výzvu na evakuáciu obyvateľstva celých miest a dedín v južnom Libanone považujeme za príliš všeobecnú a neprimeranú. Takéto varovanie vyvoláva otázky, či ide o snahu vytvoriť podmienky na masové vysídľovanie. Bez ohľadu na účinnosť varovaní Izrael nemôže pristupovať k civilistom, ktorí sa neevakuovali, ako k vojenským cieľom. Ľudí, ktorí sa rozhodnú zostať vo svojich domovoch alebo ich nemôžu opustiť, pretože oni sami alebo ich rodinní príslušníci majú z dôvodu zdravotného znevýhodnenia alebo veku obmedzenú pohyblivosť, aj naďalej chráni medzinárodné humanitárne právo. Izrael musí za každých okolností dodržiavať svoje medzinárodné právne záväzky vrátane prijatia všetkých dostupných preventívnych opatrení na minimalizáciu škôd spôsobených civilnej populácii bez ohľadu na to, kde sa nachádza,“ uviedla Agnès Callamard, generálna tajomníčka Amnesty International.
Aj výzvy na evakuáciu podliehajú pravidlám
Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OCHA) Izrael vyzval na evakuáciu ľudí zo štvrtiny libanonského územia.
Aby bola výzva na evakuáciu účinná, musí byť vydaná včas a obsahovať informácie o bezpečných trasách a miestach evakuácie. Amnesty International preskúmala dve výzvy na evakuáciu, ktoré izraelské orgány adresovali obyvateľstvu preplneného predmestia Dahíja v noci z 27. na 28. septembra po nečakanom útoku, pri ktorom zahynul vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh. Izraelské letecké útoky zdemolovali celé obytné budovy v husto obývanej oblasti. Každá výzva na evakuáciu obsahovala informácie o troch vojenských cieľoch a izraelské orgány vyzvali obyvateľstvo, aby sa evakuovalo v okruhu 500 metrov okolo miesta plánovaného útoku. Izraelská armáda vyzvala na evakuáciu prostredníctvom svojho arabského hovorcu, ktorý varovania pred útokmi uverejnil na sociálnej sieti X uprostred noci, bez jasného časového harmonogramu útokov alebo podrobností o bezpečných trasách.
Dve izraelské výzvy na evakuáciu predmestia Dahíja, ktoré sa týkali šiestich rôznych oblastí, obsahovali zavádzajúce mapy. Vo všetkých prípadoch bola oblasť, ktorú izraelská armáda na mapách vyznačila ako nebezpečnú zónu, oveľa menšia ako 500 metrov, čo je vzdialenosť, do ktorej armáda odporúčala civilistom evakuáciu v textovej časti výzvy. V období od 1. do 7. októbra, po začiatku pozemnej invázie, izraelská armáda vyzvala na evakuáciu aj obyvateľstvo približne 118 miest a dedín v južnom Libanone. Tieto výzvy na evakuáciu zahŕňali aj mestá, ktoré sa nachádzajú viac ako 35 km od hraníc s Izraelom, teda mimo nárazníkovej zóny, ktorú vyhlásila OSN. Vydanie takýchto výziev nerobí z južného Libanonu zónu voľnej paľby.
Aby boli výzvy na evakuáciu účinné, musia obsahovať jasné pokyny pre civilistov, ako sa môžu vzdialiť od vojenských cieľov, ktoré budú terčom útoku. Hoci výzvy na evakuáciu môžu mať za určitých okolností všeobecný charakter, definícia prijateľnej všeobecnej výzvy nezahŕňa výzvu na evakuáciu celých oblastí (pozri napríklad komentár k Dodatkovému protokolu I k Ženevským dohodám z roku 1987).
Izrael vyzval na evakuáciu obyvateľstvo rozsiahlych oblastí južného Libanonu. To vyvoláva obavy, či cieľom výziev nebolo skôr vyvolať hromadné presídľovanie. V zásade 5 usmerňujúcich zásad o vnútornom vysídľovaní sa uvádza, že štátne orgány a medzinárodní aktéri musia za každých okolností dodržiavať svoje povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, aby „zabránili vytvoreniu podmienok, ktoré by mohli viesť k vysídľovaniu osôb, a vyhýbali sa im“.
Metodológia
Izraelská operácia Severné šípy sa začala 23. septembra intenzívnym leteckým bombardovaním viacerých oblastí naprieč Libanonom vrátane juhu, údolia Biká a predmestia Bejrútu Dahíja. Podľa libanonskej vlády sa počet vnútorne vysídlených osôb, ktoré utiekli pred izraelskými leteckými útokmi, zvýšil na 1,2 milióna. Prevažná väčšina ľudí musela opustiť svoje domovy počas uplynulých troch týždňov.
Amnesty International preskúmala viac ako tucet výziev na evakuáciu, ktoré vydala izraelská armáda a uskutočnila rozhovory s 12 obyvateľmi predmestia Dahíja vrátane štvrtí al-Lajlaki, Hay al-Sellom, Burdž al-Baradžní a štvrte v okolí Diaľnice Hádího Nasralláha, ktorí na výzvu izraelskej armády z oblasti ušli v dňoch 27. – 28. septembra 2024. Organizácia tiež uskutočnila rozhovory s tromi obyvateľmi dedín v južnom Libanone.
Investigatívne laboratórium Amnesty International, ktoré skúma postup aktérov a dokumentuje prípady porušovania ľudských práv v krízových situáciách vo svete, zmapovalo oblasti, na ktoré sa vzťahovali izraelské výzvy na evakuáciu, s cieľom analyzovať, v akom rozsahu a akým spôsobom ich zasiahli útoky.
Pri analýze týchto výziev na evakuáciu sa Amnesty International v súčasnosti nesnaží určiť, či izraelská armáda pri svojich útokoch zasiahla vojenské ciele. Cieľom analýzy je preskúmať, či výzvy, ktoré armáda vydala, boli účinné z hľadiska ochrany civilistov a či boli v súlade s medzinárodným právom.
Južné predmestia Bejrútu: „Toto nie je výzva na evakuáciu, to je mučenie“
Dňa 27. septembra o 23.06 hod. začala izraelská armáda vydávať výzvy na evakuáciu obyvateľov predmestia Dahíja. Na prvú evakuáciu ich izraelská armáda vyzvala cez sociálnu sieť X a obyvateľstvo v nej varovala, aby sa vzdialilo 500 metrov od troch budov v husto obývaných štvrtiach al-Lajlaki a al-Hadas. Armáda tvrdila, že obyvatelia oblasti sa „nachádzajú v blízkosti záujmov Hizballáhu“. Vo výzve na evakuáciu neuviedla časový rámec evakuácie.
Na mape, ktorú izraelská armáda zverejnila spolu s výzvou, je vyznačená kruhová oblasť okolo predmetných budov s popisom, že jej polomer je 500 metrov. Označená oblasť však má v skutočnosti polomer len približne 135 metrov. Zatiaľ čo v červenom kruhu na mape sa nachádza 30 budov, v okruhu 500 metrov sa nachádza 500 budov.
To isté platí aj o výzvach na evakuáciu vo štvrti al-Hadas. Oblasti zvýraznené na mapách, ktoré varujú obyvateľov, aby sa zdržiavali 500 metrov od budovy Šít a komplexu al-Salám, mali len približne 125-metrový, resp. 100-metrový polomer.
Približne 36 minút po polnoci, teda len o hodinu a pol po tom, ako izraelská armáda zverejnila svoju evakuačnú výzvu na sociálnych sieťach, miestne médiá informovali o izraelskom útoku na štvrť al-Lajlaki. V priebehu nasledujúcej hodiny a 10 minút libanonská Národná tlačová agentúra informovala o ďalších 11 útokoch na predmestie Dahíja, pri ktorých izraelské letectvo zasiahlo budovy a oblasti mimo zóny pokrytej výzvami na evakuáciu.
Fatima, novinárka, ktorá žije v štvrti al-Lajlaki, pre Amnesty International uviedla, že jej brat zatelefonoval približne o 23.15 hod., keď robila reportáž o útoku na tajomníka Hizballáhu Hassana Nasralláha a varoval ju, aby opustila oblasť.
„Hneď som naskočila do auta… a keď som dorazila do štvrte al-Lajlaki, zistila som, že všetci sú rovnako splašení ako ja. Ľudia by sa aj vrhli z balkóna, keby im to pomohlo ujsť rýchlejšie. Krik, beh, trúbenie áut, motorky, igelitové tašky… Rýchlo som pomohla rodičom zísť po schodoch a nastúpiť do môjho auta. Ja som si vzala len svoju mačku… Momentálne nemám vôbec žiadne veci,“ uviedla Fatima.
Fatima vysvetlila, že Al-Lajlaki je preplnená obytná štvrť, ktorá zostala až do noci 27. septembra plne obývaná, pretože sa nachádza na okraji predmestia Dahíja, ktorého obyvateľstvo neočakávalo, že sa stane terčom útoku.
Abir, ktorá býva so svojou matkou v blízkosti štvrte Al-Lajlaki, pre Amnesty International uviedla, že sa s rodinou nemohla okamžite evakuovať, pretože jej matka je už vo vyššom veku a choroba jej neumožňuje zísť po schodoch. „Bola to pekelná noc. Uložila som matku na podlahu v najbezpečnejšej miestnosti – starej kúpeľni. Hlavy sme si zakrývali rukami [počas celého bombardovania],“ uviedla Abir. Odísť sa im podarilo až o niekoľko hodín, keď jej kamarát pomohol zniesť matku zo šiesteho poschodia.
28. septembra o tretej hodine ráno izraelská armáda na sieti X vydala ďalšiu výzvu na evakuáciu pre obyvateľstvo štvrtí Burdž al-Baradžní a al-Hadas na južnom predmestí Bejrútu. Armáda obyvateľstvo varovala, aby sa presunulo 500 metrov od ďalších troch budov, ktoré identifikovala ako ciele svojho útoku. Výzva neobsahovala časový rámec evakuácie a priložené mapy zasiahnutých oblastí boli podobne zavádzajúce ako v prípade Al-Lajlaki, keďže boli oveľa menšie ako polomer 500 metrov uvedený v textovej časti výzvy.
Libanonská Národná tlačová agentúra dňa 28. septembra o 5.47 hod. ráno informovala, že izraelské útoky cielili na štvrte al-Hadas a al-Lajlaki, ako aj na štvrte Šuejfát a al-Kafaát na južných predmestiach Bejrútu, ktoré Izraelská armáda nevyzvala na evakuáciu. Miestne médiá informovali o pokračujúcich útokoch na južné predmestia Bejrútu počas celého dňa.
Taghríd, obyvateľka štvrte Hay el-Sellom, uviedla, že o izraelskej výzve na evakuáciu nepočula a k rozhodnutiu utiecť dospela po masívnom útoku, pri ktorom zahynul Hassan Nasralláh. „Skrývali sme sa a nemohli sme sa dostať k televíznemu vysielaniu. Nepoužívam sociálne siete, takže neviem, čo Izraelčania povedali,“ uviedla pre Amnesty International Taghríd.
Ahmad, obyvateľ štvrte Burdž al-Baradžní, tiež uviedol, že sa spolu so svojimi starými rodičmi rozhodol opustiť Dahíju okamžite po útoku, pri ktorom zahynul Nasralláh. „Ešte kým sme viazli na ceste z Dahíje, so všetkými sanitkami, ktoré sa snažili prednostne postarať o zranených ľudí, sme z rádia v dodávke počuli výzvu na evakuáciu. Cítil som sa zatrpknuto. Toto nie je varovanie, ale mučenie. Je to sadistická hra [akoby nám hovorili]: ‚Čoskoro zabijeme vás aj vašu rodinu. Ukážte nám, ako ujdete…‘.“
Dňa 30. septembra 2024 izraelská armáda vydala výzvu na evakuáciu z okolia obytných budov v štvrtiach al-Lajlaki, Haret Hreik a Burdž al-Baradžní. Izraelská armáda spustila sériu útokov už o 30 minút po výzve. Podobne 3. októbra 2024 o 22.51 hod. izraelská armáda vyzvala obyvateľstvo štvrte Burdž al-Baradžní, aby okamžite odišlo. Miestne médiá informovali o „veľkom útoku“, ktorý izraelská armáda uskutočnila niekoľko minút po tom, ako zverejnila toto varovanie, a o najmenej štyroch ďalších útokoch do 23.30 hod.
Podľa medzinárodného práva sa Hizballáh a iné ozbrojené skupiny musia v rámci možností vyhýbať umiestňovaniu vojenských cieľov vrátane bojovníkov, munície, zbraní a vojenskej infraštruktúry v husto obývaných oblastiach alebo v ich blízkosti. Ani prípadná prítomnosť vojenských cieľov v obývaných oblastiach však nezbavuje izraelské sily povinnosti vyhýbať sa neprimeraným útokom a útokom, pri ktorých by nerozlišovali medzi vojenskými cieľmi a civilnými osobami a objektmi, ako ani povinnosti prijať všetky dostupné opatrenia, aby ušetrili všetkých civilistov vrátane tých, ktorí po výzve na evakuáciu neopustia oblasť. Tieto povinnosti izraelskej armáde vyplývajú z medzinárodného práva. Zlyhanie pri poskytnutí účinného varovania pred útokmi, ktoré môžu zasiahnuť civilistov a civilistky – pokiaľ okolnosti neumožňujú sa útoku úplne vyhnúť – a neprijatie všetkých ostatných dostupných preventívnych opatrení na ochranu civilnej populácie predstavujú porušenie medzinárodného humanitárneho práva.
Hromadné výzvy na evakuáciu obyvateľstva južného Libanonu
Izraelská armáda vydala 1. októbra dve výzvy na evakuáciu obyvateľstva južného Libanonu. V prvej z nich o 9.21 hod. varovala obyvateľov, aby sa „až do ďalšieho oznámenia“ nepohybovali s vozidlami južne od rieky Lítání, pričom tvrdila, že Hizballáh využíva „civilné prostredie a obyvateľstvo ako ľudské štíty“.
O 12.18 hod. izraelská armáda vyzvala na evakuáciu obyvateľstvo viac ako 25 miest a obcí na juhu Libanonu. Táto výzva obsahovala pokyny, aby sa všetci obyvatelia a obyvateľky presunuli severne od rieky Awalí, približne 58 km od hranice s Izraelom, a asi 30 km od rieky Lítání, ktorá vymedzuje nárazníkovú zónu určenú OSN po vojne v roku 2006.
Dňa 2. októbra 2024 o 9.11 hod. a následne o 11.15 hod. izraelská armáda vydala výzvy na evakuáciu ďalších 24 miest a obcí v južnom Libanone. Obyvateľov a obyvateľky v nich varovala, aby si „zachránili život a okamžite opustili svoje domovy“. Odporúčala im, aby sa presunuli na sever od rieky Awalí, a uviedla, že akýkoľvek pohyb na juh by ich mohol vystaviť nebezpečenstvu. Izraelská armáda vydala podobné varovanie aj 3. októbra o 12.49 hod. pre ďalších 25 miest a obcí, 4. októbra o 9.11 hod. pre ďalších 35 obcí a 7. októbra o 12.58 hod. pre ďalších 25 obcí.
Žiadna z týchto „výziev na evakuáciu“ neponúkla obyvateľstvu bezpečnú a účinnú evakuáciu, dali ľuďom len pokyn, aby „okamžite odišli“.
Obavy Amnesty International v súvislosti s výzvami na evakuáciu obyvateľstva v južnom Libanone zvyšujú niektoré vyhlásenia izraelských politických a vojenských predstaviteľov, z ktorých vyplýva, že libanonskú civilnú populáciu a civilný majetok považujú za legitímne vojenské ciele. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu 27. septembra 2024 uviedol, že „v každej kuchyni sa nachádza raketa, v každej garáži sa nachádza raketa“. Minister školstva Izraela 21. septembra 2024 v televíznom vysielaní uviedol, že medzi Hizballáhom a Libanonom nie je žiadny rozdiel a že Libanon „bude zničený“. Izraelský minister obrany už predtým, v júni 2024, varoval, že Izrael dokáže vrátiť Libanon „do doby kamennej“.
Pravdepodobné porušovanie povinnosti minimalizovať civilnú ujmu
„Obrovské straty na životoch v Libanone v posledných dňoch vyvolávajú obavy, že izraelské sily môžu porušovať svoju povinnosť prijať všetky dostupné opatrenia na minimalizáciu ujmy spôsobenej civilnej populácii. Izraelské sily majú povinnosť chrániť civilistov bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, a to aj prostredníctvom účinného varovania. Po tom, ako Amnesty International strávila uplynulých 12 mesiacov vyšetrovaním vojnových zločinov Izraela v pásme Gazy, je mimoriadne znepokojená tým, že Izrael sa v Libanone možno snaží zopakovať rovnaký prístup, ktorý má za následok bezprecedentnú ujmu na civilnom obyvateľstve,“ uviedla Agnès Callamard.
Výzvy na evakuáciu juhu Libanonu a pokyny, aby vozidlá nejazdili južne od rieky Lítání, tiež vyvolávajú vážne obavy o prístup civilistov k základným tovarom a službám vrátane potravín, liekov, zdravotnej starostlivosti a paliva.
Muchtar (starešina) z obce Rmeiš, ktorá sa nachádza v blízkosti hraníc s Izraelom, teda tiež v oblasti južne od rieky Lítání, uviedol, že obec nedostala výzvu na evakuáciu. Obec sa pritom nachádza v oblasti, pre ktorú Izrael vydal varovanie, aby sa v nej nepohybovali vozidlá. Muchtar uviedol, že zásoby v meste sa rýchlo míňajú: „Túto oblasť postihne bieda. Ako môžeme ďalej žiť? Je to akoby nás chceli vysídliť.“
Podmienky, ktoré vytvára Izrael svojou činnosťou v južnom Libanone, môžu viesť k nútenému vysídleniu väčšiny tamojšieho civilného obyvateľstva.
Jednou z obcí v južnom Libanone, ktoré izraelská armáda vyzvala na evakuáciu, je Ain Ebel. Ide o väčšinovo kresťanskú obec bez akéhokoľvek známeho prepojenia s Hizballáhom.
Rakan Diab, obyvateľ Ain Ebelu, pre Amnesty International uviedol, že miestne obyvateľstvo prekvapilo, keď izraelská armáda na sieti X dňa 1. októbra vyzvala ich obec na evakuáciu. Krátko nato starostovi obce zatelefonovala osoba, ktorá sa vydávala za príslušníka izraelskej armády, a varovala ho, že v ich obci sa nachádzajú zbrane a všetci obyvatelia a obyvateľky by mali do približne 45 minút ujsť.
„Ľudia spanikárili… museli sme sa zbaliť a okamžite odísť,“ povedal Rakan Diab a opísal, ako väčšina ľudí utiekla do neďalekej dediny Rmeiš. Následne im libanonská armáda a libanonský Červený kríž umožnili bezpečný prejazd v konvoji približne 100 áut z Rmeiša na sever od rieky Awalí.
„Amnesty International vyzýva spojencov Izraela vrátane USA, aby zastavili všetky dodávky zbraní a iné formy vojenskej pomoci Izraelu z dôvodu značného rizika, že tieto zbrane by mohli byť použité na porušovanie alebo uľahčenie závažného porušovania medzinárodného práva. Organizácia tiež vyzýva na zastavenie všetkých dodávok zbraní Hizballáhu a iným ozbrojeným skupinám v Libanone,“ uviedla Agnès Callamard.
Kontext situácie: izraelská vojenská operácia v južnom Libanone
Izraelská operácia Severné šípy sa začala 23. septembra. Počas prvého dňa izraelské sily vykonali najmenej 1 600 útokov v oblastiach po celom Libanone, pričom počas prvých 24 hodín zabili viac ako 500 ľudí a zranili vyše 1 800 ďalších. Hizballáh v ten deň vypálil na Izrael viac ako 200 rakiet, pričom približne 10 ľudí utrpelo zranenia spôsobené črepinami alebo úlomkami zbraní.
Cezhraničné boje medzi Hizballáhom a Izraelom pokračujú, odkedy ozbrojená skupina začala útočiť na severný Izrael po tom, ako naposledy eskaloval konflikt medzi medzi Izraelom a ozbrojenými skupinami v pásme Gazy v októbri 2023.
Podľa libanonského ministerstva zdravotníctva izraelské útoky na Libanon od 7. októbra 2023 zabili najmenej 2 083 ľudí. V Libanone bolo nútene vysídlených viac ako 1,2 milióna ľudí a najmenej 400 000 ľudí prekročilo hranice do Sýrie.
Mnohé rakety Hizballáhu sú bez navádzacieho systému, teda nedajú sa zamerať na konkrétny cieľ. Odpaľovanie nepresných rakiet do oblastí, v ktorých sa nachádzajú civilisti, predstavuje porušenie medzinárodného humanitárneho práva, ktoré zakazuje útoky, pri ktorých sa nerozlišuje medzi vojenskými cieľmi a civilnými osobami a objektmi. Priame útoky na civilné obyvateľstvo a nerozlišujúce útoky, pri ktorých dôjde k usmrteniu alebo zraneniu civilného obyvateľstva, predstavujú vojnové zločiny.
Od 8. októbra 2023 Hizballáh a iné ozbrojené skupiny vypálili tisíce rakiet na sever Izraela, pričom zabili 16 civilistov a civilistiek. Ďalších 12 civilistov, všetko deti, bolo zabitých 27. júla pri útoku na Madždal Šams na okupovaných Golanských výšinách. Od 8. októbra Izrael evakuoval približne 63 000 obyvateľov a obyvateliek severného Izraela.
Dňa 12. novembra 2023 zasiahla protitanková strela Hizballáhu skupinu pracovníkov elektrárenskej spoločnosti, ktorí vykonávali práce na infraštruktúre v blízkosti Dovevu. Pri útoku zahynul jeden pracovník a ďalší utrpel ľahké zranenia.
Pri ďalšom útoku, 9. júla 2024, zahynuli dvaja civilisti, keď raketa zasiahla ich auto počas jazdy po diaľnici 91 na okupovaných Golanských výšinách. Hizballáh v ten istý deň vo verejnom vyhlásení prevzal zodpovednosť za útok a uviedol, že cieľom útoku, ktorý bol odvetou za atentát na jedného z členov Hizballáhu, bola neďaleká vojenská základňa Nafah.