Prezident USA Donald Trump vydal 6. februára 2025 vykonávacie nariadenie, ktorým povolil sankcie voči Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) a jeho generálnemu prokurátorovi Karimovi Khanovi. Cieľom vykonávacieho nariadenia je zabrániť ICC vykonávať svoj nezávislý mandát. Nariadenie zároveň predstavuje vážnu hrozbu pre funkčnosť ICC a jeho zamestnanectvo. Experti a expertky OSN tento krok odsúdili ako „útok na právny štát v globálnom meradle“, ktorý podkopáva medzinárodnú spravodlivosť.
Toto nariadenie je podobné nariadeniu, ktoré prezident Trump vydal ku koncu svojho prvého funkčného obdobia v roku 2020, a ktoré neskôr zrušil prezident Biden. Trumpove vykonávacie nariadenie je priamou reakciou na úsilie ICC vyvodiť zodpovednosť voči izraelským občanom za zločiny podľa medzinárodného práva v Palestíne. V novembri 2024 súd vydal zatykače na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a bývalého ministra obrany Joava Galanta. Okrem toho ICC vydal zatykač aj na veliteľa brigád al-Kassám Mohammeda Diaba Ibrahima al-Masriho. Trojica čelí obvineniam z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.
Uvalením sankcií na ICC Trumpova administratíva podkopáva úsilie o zabezpečenie spravodlivosti nielen pre Palestínčanov a Palestínčanky, ale pre obete najzávažnejších zločinov na celom svete. Týka sa to ľudí v Afganistane, Burundi, Konžskej demokratickej republike, Líbyi, Mali, Mjanmarsku, Nigérii, na Filipínach, Pobreží Slonoviny, v Sudáne, na Ukrajine aj vo Venezuele, kde ICC v súčasnosti vedie vyšetrovanie alebo vydal zatykače na páchateľov trestných činov podľa medzinárodného práva.
Čo vykonávacie nariadenie obsahuje?
Opatrenie umožňuje sankcionovať kohokoľvek s výnimkou občianok a občanov USA, kto sa priamo zapojí do akéhokoľvek úsilia ICC o vyšetrovanie, zatknutie, zadržanie alebo stíhanie „chránenej osoby“ bez súhlasu krajiny, ktorej je táto osoba štátnym príslušníkom. Sankcie sa môžu vzťahovať aj na osoby, ktoré materiálne, technologicky alebo finančne podporili činnosť súdu. Sankcie zahŕňajú zablokovanie akéhokoľvek majetku v USA a zákaz vstupu do USA pre sankcionovanú osobu a jej rodinných príslušníkov.
„Chránené osoby“ nariadenie definuje ako štátnych príslušníkov USA, americký vojenský personál a všetky osoby, ktoré sú občanmi alebo majú legálny pobyt v spojeneckej krajine USA v rámci NATO alebo vo ‚významnej spojeneckej krajine mimo NATO‘. Toto formálne označenie aktuálne požíva 19 krajín vrátane Izraela a Filipín.
Jedinou osobou, ktorá od vydania nariadenia čelí sankciám, je prokurátor ICC Karim Khan. V budúcnosti však môžu k nariadeniu pridať aj mená ďalších osôb.
ICC je nezávislý medzinárodný súdny mechanizmus poslednej inštancie, ktorý musí byť schopný fungovať bez politických zásahov alebo nátlaku. Iba tak sa môžu dočkať spravodlivosti obete zločinov proti ľudskosti, ktoré sa nemôžu odvolať inde. Sankcie USA však oslabujú nezávislosť ICC, čím mu prekážajú v snahách o účinné a nestranné vyvodenie spravodlivosti. Zároveň odrádzajú jednotlivcov a spoločnosti od spolupráce so súdom a jeho úradníkmi.
Čo je Medzinárodný trestný súd?
ICC je medzinárodný súd, ktorý vyšetruje a stíha osoby podozrivé zo spáchania vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti alebo zločinu genocídy, ak tak neurobia vnútroštátne súdy. Rímsky štatút, zakladajúcu zmluvu súdu, prijalo 125 členských štátov.
Okrem vydania zatykačov na Benjamina Netanjahua, Yoava Gallanta a Mohammeda Diaba Ibrahima Al-Masriho vydal ICC v nedávnom období zatykače na vysokých vojenských a civilných predstaviteľov vrátane:
- ruského prezidenta Vladimira Putina (v roku 2023) za vojnové zločiny spáchané na Ukrajine;
- bývalého filipínskeho prezidenta Rodriga Duterteho za zločiny proti ľudskosti spáchané počas „vojny proti drogám“ jeho vlády. V marci 2025 ho filipínske orgány vydali súdu, aby čelil obvineniam;
- bývalého sudánskeho prezidenta Omara al-Bašíra za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu v Dárfúre;
- veliteľa Armády božieho odporu Josepha Konyho za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti v Ugande.
Medzinárodný trestný súd bol zriadený ako „súd poslednej inštancie“. To znamená, že jeho úlohou je presadzovanie spravodlivosti v situáciách, keď štáty nie sú schopné alebo ochotné skutočne vyšetrovať alebo stíhať jednotlivcov. V mnohých situáciách je pravdepodobné, že bez zásahu ICC by páchatelia najzávažnejších trestných činov neniesli zodpovednosti. ICC má byť svetlom nádeje na vyvodenie zodpovednosti a má pôsobiť ako spoľahlivý mechanizmus na kontrolu zneužívania moci a postavenie mocných pred súd.
Prečo Trumpova administratíva ukladá tieto sankcie?
Americké orgány oznámili sankcie len niekoľko dní pred prvou návštevou izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v Bielom dome. Trumpova administratíva vydala podobné sankcie v roku 2020, počas jeho posledného funkčného obdobia.
Za vlády bývalého prezidenta Joea Bidena vláda USA vyjadrila podporu vyšetrovaniu ICC na Ukrajine a zatykačom, ktoré vydal na vysokých ruských vládnych a vojenských predstaviteľov vrátane prezidenta Vladimira Putina. USA sa však nestali členským štátom súdu. Predstavitelia Bidenovej administratívy vyjadrili silnú kritiku vyšetrovania Netanjahua a Gallanta zo strany ICC. Gallanta dokonca po vydaní zatykačov prijali v Bielom dome.
Spojené štáty sa v minulosti postavili proti mandátu ICC stíhať osoby z krajín, ktoré nie sú členmi Medzinárodného trestného súdu. Stalo sa tak aj v prípadoch, keď došlo k spáchaniu údajných zločinov v krajinách, ktoré sú členmi ICC. Spojené štáty sa dlhodobo stavajú najmä proti vyšetrovaniam súdu v Afganistane, kde sa vyšetroval personál americkej armády a CIA, ako aj v Palestíne.
Tieto nové sankcie, podobne ako sankcie v roku 2020, však znamenajú výraznú eskaláciu odporu USA voči právomoci súdu.
Ako budú tieto sankcie brániť spravodlivosti pre všetky obete porušenia medzinárodného práva v Izraeli a na okupovanom palestínskom území?
Tieto sankcie budú brániť spravodlivosti pre všetky obete, pre ktoré je súd poslednou inštanciou. Sankcionovaný prokurátor má za úlohu viesť prípady proti Mohammedovi Diabovi Ibrahimovi Al-Masrimu, Benjaminovi Netanjahuovi a Yoavovi Gallantovi. Sankcie však majú osobitne cielený vplyv na Palestínčanov a Palestínčanky, ktorí a ktoré sa domáhajú spravodlivosti. Cieľom sankcií je vyvinúť tlak na súd, aby už viac nevykonával nestrannú a nezávislú prácu, inak bude čeliť dôsledkom v rámci celej svojej činnosti.
ICC je v súčasnosti jediným medzinárodným mechanizmom, ktorý je k dispozícii na vyvodenie zodpovednosti voči osobám individuálne zodpovedným za zločiny podľa medzinárodného práva, ku spáchaniu ktorých došlo v Izraeli a na okupovanom palestínskom území. Spolieha sa však na to, že jeho členské štáty budú spolupracovať pri jeho vyšetrovaní a stíhaní. To zahŕňa aj zatýkanie osôb, na ktoré ICC vydal zatykač. Sankcie Trumpovej administratívy môžu odradiť krajiny, ako aj jednotlivcov a spoločnosti od pomoci súdu. Tým sa sťaží postavenie údajných páchateľov z Izraela a iných krajín pred súd.
ICC je pri vytváraní svojich prípadov závislý aj od širokého spektra zainteresovaných strán vrátane výskumníkov, právničok a obrancov ľudských práv, ako aj obetí, preživších a svedkýň. Tieto sankcie im výrazne sťažia prácu. Ak títo ľudia nebudú môcť konať slobodne a bez nátlaku, dosiahnuť spravodlivosť bude takmer nemožné.
Ako sankcie ovplyvnia ďalšie vyšetrovania ICC?
Sankcie v konečnom dôsledku poškodia všetky vyšetrovania ICC, nielen tie, proti ktorým sa postavila súčasná vláda USA. Budú mať negatívny vplyv na záujmy všetkých obetí, resp. preživších a pozostalých, ktorí sa dožadujú spravodlivosti. To sa týka aj vyšetrovaní, ktoré USA zdanlivo podporujú, vrátane Ukrajiny, Ugandy či Dárfúru.
Bývalý prezident USA Joe Biden výslovne privítal zatykač vydaný ICC na ruského prezidenta Vladimíra Putina a vyzval na jeho zatknutie. Zatykač bol výsledkom vyšetrovania súdu na Ukrajine v súvislosti so spáchaním vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti počas úplnej ruskej invázie od roku 2022. Americký Global Criminal Justice Rewards Program tiež ponúkol finančnú odmenu za informácie, ktoré povedú k zatknutiu osôb obvinených ICC, či už ide o Josepha Konyho za zločiny v Ugande alebo Ahmada Haruna v Dárfúre.
ICC naďalej vyšetruje zločiny, ktoré spáchalo hnutie Taliban v Afganistane od návratu k moci v roku 2021. Vo Venezuele vyšetruje prokurátor ICC zločiny proti ľudskosti spáchané na domnelých odporcoch vlády prezidenta Madura. Vo februári tohto roku prokurátor ICC zdôraznil záväzok svojho úradu ďalej zintenzívniť prácu pri zabezpečovaní spravodlivosti a zodpovednosti vo východnej časti Konga.
Ako môžeme chrániť ICC a medzinárodnú spravodlivosť?
Sankcie USA predstavujú vážnu hrozbu pre ICC, ako aj pre právny štát v globálnom meradle a jeho multilaterálny systém fungovania. Stále však existuje nádej.
Mnohé krajiny naďalej podporujú ICC. V júni 2024 potvrdilo 74 členských štátov ICC svoj záväzok bojovať proti beztrestnosti. Po nedávnom vykonávacom nariadení prezidenta Trumpa ministri zahraničných vecí Európskej únie vyhlásili, že súd aj naďalej „neochvejne podporujú“.
Slová však nestačia. Štáty musia svoje vyhlásenia o záväzku a podpore premeniť na konkrétne kroky na obranu ICC. To zahŕňa prijatie vnútroštátnych zákonov, ktoré chránia jednotlivcov a spoločnosti pred hrozbou sankčných zákonov USA, aj plnú spoluprácu so súdom vrátane zatýkania a odovzdávania osôb, na ktoré ICC vydal zatykač.
Prostredníctvom individuálnych a kolektívnych opatrení môžu štáty brániť ICC a postaviť sa ohavným útokom vlády USA na tento súd. Naša globálna sieť obrancov a obrankýň ľudských práv aktívne vyzýva vlády všetkých krajín, aby podporili ICC a presadzovali medzinárodnú spravodlivosť.